20. Kolen konečne mimo hru. Angel a Drake sa zotavujú. Miley bola po novú misiu!
,,Dračí útok!" skríkol Rait už po 10x a hodil na Kolena guľu ktorá bola celá červená. Guľa Kolena ako vždy netrafila. Vyhol sa jej. Na mieste kde guľa dopadla ostal len kráter.
Junior sa hýbal strašne pomaly na to aby vnímal čo sa kolo neho deje. Rait už bol totálne vytočený a Kolen začínal byť vyčerpaný z toho spomaľovania času. Naraz už sa nevládal vyhnúť a Rait ho priamo zasiahol plnou silou do brucha. Z Kolena vystrelili asi 4 gule a v nich boli divné znaky. Kolen odletel do zadu a čas sa zrýchlil.
,,Čo to je?" spýtal sa Rait a ťukol do jednej gule. Tá pomaly letela na inú stranu. ,,To je jeho energetická hodnota. Zjedz to a budeš mať o niečo viac energie. Asi toľko koľko on." povedal Junior a Rait otvoril ústa a vsal všetky guľky.
,,Ááááh máš pravdu cítim sa v plnej energii!" povedal Rait a otrel si ústa. Potom pozrel na Kolena. Ten ležal so zavretými očami na zemi a v bruchu mal dieru. Rait na neho pozrel trošku zamračene a potom podyšiel k nemu. ,,Tým, že som ťa zabil som ti spôsobil len láskavosť. Keby som ťa mal mučiť a priblížiť ti bolesť ktorú ste spôsobili vy mne!" posledné slovo povedal tak naštvane a emocionálne až sa neovládol a ešte posledný krát udrel päsťou Kolenovy do hlavy.
,,Už poďme preč. Otec to určite videl vo svojej kryštáľovej guli. Určite sem pošle niekoho pre Kolenovo telo." povedal Junior a Rait prikývol. Potom Junior vyskočil Raitovy na rameno a Rait skočil z hory na ktorej stáli a pomaly letel k hradu. Neletel krídlami proste len ako keby dopadával, ale nie hneď pod horu, ale až pod hrad a dopadával jemne a ladne.
V nemocnici Angel rozpráva s Miley
,,Kde si bola? Na záchranu prišli všetci len ty si sa neobjavila. Niežeby mi to vadilo som šťastná, že to dopadlo tak ako to dopadlo a tebe ani ostatným v týme sa nič zlé nestalo, ale...." nedopovedala Angel len nechala vetu vysieť vo vzduchu. ,,Bola som s kráľom. Dával mi inštrukcie na ďalšiu misiu. Ty si už v poriadku. V podstate si anjel takže sa hojíš rýchlo. Už len aby sa dal trochu do poriadku Drake a môžeme ísť. Rait je už v pohode už dnes opustil nemocnicu." povedala Miley a Angel sa usmiala. ,,Celý Rait nikde trochu neposedí." povedala a potom sa odkryla. Vzala si poslednú dávku liekov ktoré mala vedľa seba. ,,Snáď sa už moje telo dolieči samo aj bez pomoci liekov." povedala a začala sa prezliekať do svojho oblečenia.
,,Super. Pôjdeme sa najesť necháme Drakeho ešte odpočinúť a vezmeme aj jemu nejaké jedlo." povedala Miley a sadla si na posteľ, pri tom hľadela na polonahú Angel ktorá sa práve prezliekala.
V Drakeho nemocničnej izbe
,,Ty si kto?!" nahnevane povedal Drake keď pred ním stal nejaký tlustý chlapec s ryšavými vlasmi. Práve šiel od skryne k svojej posteli potom si na ňu ľahol. ,,No vieš... mame spoločnú izbu pretože už nebolo viac izieb... tak ťa hodili ku mne..." hovoril prerušovane chlapec pretože jedol lupienky.
"Kurňa. Rýchlo sa musím odtiaľ dostať!" povedal si Drake v hlave a potom sa chcel postaviť keď z ním spadlo na zem. ,,Au!" povedal bolestne a prešiel si rukou po nohách. Mal ich obviazané. Drake si spomenul ako mu nohy presekol ten prúd vzduchu, ktorý vyslal Bio Hunter.
,,Pomôcť.. ti na posteľ?" spýtal sa opäť prerušovane ten tlustý chlapec. ,,Nie! Ja si pomôžem sám. Som členom kráľovského týmu číslo 1. Takže to bude v pohode. Aj tak som si chcel trochu poležať na tejto krasne čistej a sterilnej podlahe." povedal Drake a potom sa rozvalil na podlahu vedľa posteli.
V jednej komnate v hrade
,,Okej Šaka. Táto misia bude trochu nebezpečnejšia ako ostatné takže chcem aby si tam poslal aj svoj tým. Budú sledovať tým č.1. Do boja nezasiahnu pokiaľ nebude tým č.1 v kritickej situácii! Môj tým si zaslúži trošku lepšie vybavenie takže som kúpil pre nich lepšiu a väčšiu loď. Tá stará Drakeho loď bude pre tvoj tým. Budú v dosť veľkej vzdialenosti tak aby si ich môj tým nevšimol. Dobre. Rozumel si všetkému?" spýtal sa Kráľ a Šaka sa tváril neutrálne a iba kývol hlavou, že áno.
,,Dobre. Bež za svojím týmom aby si im to vysvetlil." kráľ dopovedal a Šaka opäť len prikývol a jeho výraz tváre sa nezmenil. Potom odyšiel